Prezidentský vzdor a nominačné mantinely

Autor: Pavol Szabo | 21.7.2011 o 18:00 | (upravené 21.7.2011 o 22:09) Karma článku: 12,95 | Prečítané:  1880x

Urputné vzopretie nášho najvyššieho ústavného, kladúc závory cez priechod plnohodnotnej funkčnosti generálnej prokuratúry. Zbrzdená nominácia zavesená  za subjektívny výklad do prievanu ústavnosti, všetkými možnými silami držiacia v hrsti kľúčik od dverí generálneho na Štúrovej. Či sa opäť zrazilo presvedčenie so straníckym tričkom, tichou dohodou, alebo prostou nevedomosťou je témou lákavou, avšak vo vzťahu k relevantnej faktografii pravdepodobne bezvýznamnou. Pár úvah a výpočet opomenutého.

1. K zrušenému predbežnému opatreniu ústavného súdu

a) Svojim rozhodnutím z 15.6.2011 Ústavný súd SR (PL. ÚS 95/2011-15) pozastavil činnosť dvoch bodov novelizačného zákona, ktoré mali za účel pozmeniť tajnú voľbu generálneho prokurátora na verejnú. K politickej tematike vám google vyhľadá nespočetne mnoho (miestami utilitaristických) prehlásení, no na výber boli vždy iba dve varianty voľby a problém iba s jednou.

Počas zdĺhavého procesu a zmeny voľby z tajnej na verejnú, predbežným opatrením dal ÚS za pravdu prvému námestníkovi generálneho prokurátora so stanoviskom, že „nový kandidát na generálneho prokurátora by tak mohol byť zvolený postupom podľa napadnutých ustanovení zákona, ktorých ústavný prieskum ústavný súd pripustil, pričom nemožno vylúčiť ani vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení s ústavou.“ (bod 9.)

Námestník a opozícia tvrdili, že ak by napokon ÚS judikoval neústavnosť verejnej voľby, prípadné zvolenie GP v zmysle potencionálne ústavne nekonformných ustanovení, by údajne hrozil vznik vážne nenapraviteľného následku, vzhľadom na trvanie funkcie generálneho prokurátora, ako aj to, že návrat vzniknutej situácie do „pôvodného stavu“ by neprichádzalo do úvahy. Spomenutý bol aj údajný nelegitímny dôvod na zákonnú zmenu tajnej voľby počas už rozbehnutého procesu.

Nadobudnutím účinnosti derogácie (vyhlásením v zbierke zákonov) by práveže hrozilo právne vákuum a neistota v rovine ďalšieho zdržania voľby, nakoľko „Právoplatnosťou rozhodnutia o pozastavení účinnosti sa neobnovuje platnosť predchádzajúcej právnej úpravy...“ (bod 11.). Parlamentu by sa tým zabránilo voliť akoukoľvek formou, napriek spornosti iba medzi dvoma alternatívami.

Straníckopolitický vývoj parlamentnej mašinérie nakoniec previedol voľbu tajne, ešte pred účinným dosahom enunciátu. K tomuto postupu sa prevažne prikláňali odlišné stanoviská štyroch sudcov ÚS rozhodujúcich o predmetnom predbežnom opatrení.

b) Nedegradujme tajnú voľbu, pretože z právno-historického hľadiska, ako aj v súčasnosti, mala/má svoje opodstatnenie a tvorí fundament mnohých iných demokratických volieb. Však zo samotného obsahu návrhu námestníka generálneho prokurátora vyplýva, že sa namietala neústavnosť verejnej voľby v tiahnucom sa procese, pričom tajnú voľbu nespochybňoval ani on sám.

Možno vychádzať z toho, že túto skutočnosť ÚS nepriamo potvrdil ďalším uznesením, ktorým zrušil predbežné opatrenie argumentujúc, že „...uskutočnením tajnej voľby dňa 17.6.2011 pominuli dôvody, pre ktoré bolo toto rozhodnutie prijaté a ani v súčasnosti neexistujú iné, ktoré by signalizovali reálnosť alebo aspoň potencionálnosť ohrozenia základných práv a slobôd, značných hospodárskych škôd či iný nenapraviteľný následok.“ (PL. ÚS 100/2011)

2. Nominačné mantinely prezidenta v rámci moci výkonnej

Ústavnoprávna evolúcia sa na Slovensku od počiatkov sústreďovala na princíp deľby moci a parlamentnú formu vlády, s výkonnou mocou zverenou do rúk vlády, so značne rozdielnou legitimitou v porovnaní s postom prezidenta. Jeho funkcia sa často spájala so slabým postavením, resp. reprezentatívnym charakterom, s určitým podielom participácie na moci výkonnej, nakoľko sú prezidentské kompetencie zakomponované v jednej hlave spoločne s exekutívou.

Deliaca čiara kompetencií sa postupne vyprofilovávala jednak výraznými novelizáciami prvého oddielu šiestej hlavy, ako aj judikatúrou ústavného súdu. Konanie pred súdom sa v minulosti dotklo aj menovacej právomoci u kandidáta na vyšší post štátneho orgánu.

V roku 2006 I. Gašparovič odmietol vymenovať Vladimíra Tvarošku na post viceguvernéra NBS s údajným nesplnením päťročnej riadiacej praxe v menovanej oblasti a v oblasti finančníctva. Vláda preto požiadala ústavný súd o výklad článku 102 ods. 1 písm. h) Ústavy SR vo vzťahu k právomoci prezidenta SR vymenovať viceguvernéra NBS na návrh vlády SR schválený NR SR.

ÚS zhodnotil, že tam, kde prezident neparticipuje na realizácii určitého druhu výkonnej moci, pri menovacom oprávnení mu prislúcha notariálna (overovacia) funkcia a aktom vymenovania len osvedčuje, že pri navrhovaní kandidáta boli splnené zákonom stanovené procesné požiadavky. Neprislúcha mu ani posudzovať odborné predpoklady nominantov, pretože za výkon ich činnosti nezodpovedá a nemá voči nim žiadnu decíznu právomoc. (Rvp 970/06)

Analogicky je možné tento výklad aplikovať aj na článok 102 ods. 1 písm. t), nakoľko v prípade generálneho prokurátora je rozhodovacia právomoc primárne zverená NR SR. Práve z dôvodu vecnej ingerencie NR SR by sa mal prezident z hľadiska právomocí sústreďovať predovšetkým na kontrolu správnosti schvaľovacieho procesu (či kandidáta schválila požadovaná väčšina, či bol vôbec schválený plénom NR SR atď).

Prezident sa opiera o prebiehajúce konanie na ÚS o nesúlade ustanovení novelizácie s ústavou. Predmetom podania prvého námestníka generálneho prokurátora je rovnako už spomínaná iba údajná neústavnosť v zmene tajnej voľby na verejnú. Predbežné opatrenie vyústilo z rovnakého podania - spochybňujúce verejnú voľbu – ústavným súdom následne zrušené.

Akékoľvek iné výhrady, než tie, ktoré sa týkajú predmetu prebiehajúceho konania pred ÚS, alebo samotného zákonného procesu schvaľovania kandidáta, sú s veľkou pravdepodobnosťou len politického charakteru, o ktorých ÚS nemá v kompetencii rozhodovať a ústava, či judikatúra ich v tomto prípade ani nepripúšťa (pochopiteľne môže byť vecou úvah pri teoretickom a extenzívnom výklade, nebodaj pri kontraste "law in books" vs. "law in action").

Zcela iným prípadom je napríklad prezidentova osobitná pozícia u výkonnej moci, ako hlavného veliteľa ozbrojených síl pri nominácii náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl, kde je jeho právomoc aj v personálnej oblasti plne odôvodnená, nakoľko je náčelník „...jednoznačne a mimo všetky pochybnosti – fakticky, funkčne, vecne – prepojený a viazaný na štátny orgán poverený menovacou právomocou.“ (PL. ÚS 32/95)

Z uvedeného vyplýva, že generálny prokurátor je zodpovedný zákonodarnému zboru, a nie prezidentovi. Ústavné mantinely nepustia a pokiaľ sa výhrady I. Gašparoviča nevmestia medzi ne, nemá právny dôvod, aby nevymenoval doc. Čentéša za generálneho prokurátora v rozumnej lehote.

Mohli by sme rozpútať diskusiu o umelom vsugerovávaní pasivity do prezidentského aparátu cez nesúcu sa tradíciu komunistickej minulosti jednotlivých kandidátov, či silným morálnym presvedčením u obdobných obštrukciách majúcich oporu vo verejnom záujme, avšak už pri jeho predvolebných billboardoch s jednofarebne ladenými politickými kandidátmi, pri promptnosti signácie zjavne neústavných zákonov a promptnosti vymenovania Dr. Harabína do funkcie predsedu najvyššieho súdu, by sme diskusiu predčasne ukončili.

Doplnenie: Vychádzajúc z podnetov v diskusii. Ak by prezident neprimerane oddaľoval nomináciu doc. Čentéša (z dôvodu zdĺhavého rozhodovania vo veci na ústavnom súde), bola by opodstatnená aj sťažnosť na ÚS, opierajúc sa o už spomenuté fakty vyššie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?