reklama

Imunita velebnosti

Vďačná politická téma a predstavitelia požívajúci ju, ako vďačné objekty na diskusiu o nej. Tento týždeň bude o nej prebiehať diskusia v druhom/treťom čítaní medzi poslancami a o týždeň v priamej demokracii medzi nami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Parlament
Parlament 

Imunita siaha do čias zárodkov parlamentarizmu, poskytovala patričnú ochranu parlamentom pred mocou panovníka, až kým sa nevyvinul dostatočný princíp deľby moci a účinný systém bŕzd a protiváh. Či už na obraz britského modelu (článok 9 anglickej Bill of Rights z 1689) alebo francúzskeho modelu (nezodpovednosť a nedotknuteľnosť francúzskeho Národného zhromaždenia z 1790), majú jednotlivé štáty vo svojich základných ústavných dokumentoch zakotvenú imunitu/indemnitu.

1. A dnes?

Ochrana prostredníctvom imunity sa priam vyžaduje v krajinách majúce krehký politický systém s prebiehajúcim procesom demokratizácie ústavného zriadenia, pretože orgány, ktoré tento proces zabezpečujú, si vyžadujú nerušený priebeh legislatívnych procesov. Napríklad Turecko s dominantným postavením armády v politickom systéme a súdnictve, ako aj známy kontroverzný článok 301 tureckého trestného zákonníka, v zmysle ktorého bolo možné stíhať jednotlivca za urážku, alebo výsmech voči „tureckosti“. Toto ustanovenie poslalo za mreže niekoľko žurnalistov, akademikov, spisovateľov, vydavateľov a aktivistov za ľudské práva obhajujúcich ateizmus, sekularizmus a osoby vyjadrujúce „nevhodné“ názory na Kurdské a Arménske záležitosti. Ustanovenie bez pochyby použiteľné aj proti „nevhodným“ politickým reprezentantom. Napriek tomu i v samotnom Turecku je imunita sčasti kritizovaná pre podozrenia z politickej korupcie, porušovania práv a hrozby tvorenia nedemokratických právnych predpisov a fundamentalistických vyjadrení antidemokratickými politickými stranami (subversive advocacy).

Pri pohľade na prostredie slovenské si spomenieme na mená Lexa, Ďuračka, Slota, Cuper, Duray, mená úspešne propagujúce imunitu. Odborníci deklarujú, že jej zmyslom a cieľom je ochrana zákonodarného zboru za tým účelom, aby tento orgán mohol nerušene plniť svoju funkciu, pričom ide o výnimku z rovnosti upravenej v článku 12 ods.1 Ústavy SR. „Imunita v právnom zmysle slova je v podstate vyňatie – výnimka zo zásady rovnosti pred zákonom. Preto k právnej úprave imunity a jej uplatňovaniu treba v demokratickom a v právnom štáte, ktorým podľa čl. 1 Ústavy SR Slovenská republika je, pristupovať z hľadiska všetkých postulátov právneho štátu.“ (II. ÚS 76/99 z 21. júla 1999)

Nezávislý názor ústavného súdu predstavuje generálny uzus právnej teórie, s ktorým sa dá bez pochyby súhlasiť. Počas vládnutia slovenského „Lukashenka“ v 90. rokoch bola úprava na mieste, no politická prax v neskorších volebných obdobiach poukázala na relatívnosť týchto tvrdení a na iba ďalší dôkaz nesúladu práva a politiky v aplikačnej rovine, pričom ochrana legislatívneho orgánu sa pretransformovala na osobné privilégium jednotlivých politikov, ich samotným, osobným počínaním, čím požiadavka rovnosti politikov pred zákonom je v súčasnosti o to legitímnejšia.

„Ústava SR nezaručuje tým občanom Slovenskej republiky, ktorí sú poslancami Národnej rady SR, viac základných práv a slobôd, ako iným občanom Slovenskej republiky.“ (II. ÚS 74/99 z 15. júla 1999)

My sami im nevieme vziať imunitu, respektíve alebo bohužiaľ, oni sami su ju ešte stále nie sú schopní vziať, odkazujúc na nedostatok verejnej diskusie. Diskusií, odborných článkov a analýz tu bolo dostatok, konkrétnych skutkov nanajvýš v ústnych otvoroch, akonáhle šlo do tuhého. S úsmevom a ľahkosťou vysvetlené do kamier, že iba jedno malé pivko, dva deci vínka (Orešanského), dokonca aj chutilo. Jdu blít, velebnosti.

„Dekriminalizáciu svojej osoby považujem za surový zásah do prezumpcie neviny,“ v rámci dodatočnej obrany .

2. Historka s českým poslancom

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Miroslav Sládek
Miroslav Sládek 

Obyčaj argumentária politických pro-imunitných diskusií a ako „last-resort“ sa často spomína historka s českým poslancom v súvislosti s nepriamou voľbou prezidenta v susedných Čechách. Naposledy vytiahol „tajnú zbraň“ vo faktickej poznámke počas rozpravy k novele ústavy poslanec Miroslav Číž.

„Nechcem sa ale vyjadrovať, nepochybne imunita vyžaduje diskusiu, len problém je, že pre opozičných poslancov je nesmierne dôležité, aby pokiaľ nebude existovať imunita, aby mali stopercentnú istotu, že nebude zneužitá výkonná moc na ich pôsobenie a že sa nestane to, čo napríklad v Českej republike, že úplne náhodou bol prezident Havel zvolený za prezidenta jedným hlasom poslanca, ktorý bol zhodou okolností zadržaný predtým políciou.“ (Miroslav Číž, 4.schôdza, 2. deň, V. volebné obdobie)

Ak si odmyslíme tú výkonnú moc, tak pán poslanec mal na mysli voľbu prezidenta Českej republiky z roku 1998, kedy bol do úradu 20. januára zvolený Václav Havel. Traja kandidáti Václav Havel, Stanislav Fischer (navrhnutý komunistami) a Miroslav Sládek (navrhnutý Republikánskou stranou Československa), ktorý bol zadržaný (po súhlase parlamentu) a trestne stíhaný pre podozrenie z trestného činu podnecovania k národnostnej a rasovej nenávisti. Sládek a jeho strana sa netajili svojimi homofóbnymi a nacionalistickými prejavmi, ako aj radikálnym politickým programom počas celého svojho politického pôsobenia.

V prvom kole nezískal Havel nadpolovičnú väčšinu (130), i keď jeho protikandidáti získali neúmerne menej (Fischer 31, Sládek 23). V druhom kole so 146 hlasmi pri absencii zadržaného poslanca Sládeka sa Havel skutočne stal o jeden hlas prezidentom ČR. No pri porovnaní s hlasmi zvyšných dvoch kandidátov, ich šance na úspech boli takmer mizivé. Väčšina politológov takisto zhodnotila, že vzhľadom na vtedajšie rozloženie politických síl, by už v treťom kole Havel jednoznačne uspel. Pokúsme sa však zotrvať v právnej rovine.

Sládekove radikálne perličky pravdepodobne vyprovokovali už aj orgány činné v trestnom konaní. Z obsahu trestného spisu (6 T 97/97 Obvodního soudu pro Prahu 1), stenografického zápisu z 1. Spoločnej schôdze oboch komôr Parlamentu ČR a z inej parlamentnej tlače je možné identifikovať pár faktov:

a) Uznesenie pléna o vydaní poslanca na trestné stíhanie bolo prijaté 27. januára 1997.
b) Na základe príkazu na zatknutie (z 8. decembra 1997) bol 7. januára 1998 predvedený pred Obvodní soud pro Prahu 1, nakoľko opakovane odmietal zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní vo svojej trestnej veci, resp. odmietal na rôznych adresách, ním určených, prevziať predvolanie.

Krátko po voľbách podal jeden z poslancov sťažnosť na Ústavný súd ČR, namietal neplatnosť volieb z dôvodu neprítomnosti Sládeka, ktorý bol v tom čase zadržaný a neumožnili mu hlasovať mimo budovy zákonodarného zboru (parlament neschválil). Súd, ktorý by skutočne mohol ísť niektorým súdom európskych štátov príkladom, čo sa týka odbornosti jeho členov a argumentačnej sily, podanie zamietol a okrem iného zhodnotil:

„Jestliže stěžovatel byl sněmovnou, jíž byl členem, vydán k trestnímu stíhání, a jestliže svým postupem, případně jednáním před obecným soudem I. stupně, založil zákonný důvod pro omezení své osobní svobody ve statutu občana (postaveného před soud), (viz odůvodnení rozhodnutí soudů ad b) nezbývá než uzavřít, že jeho vyloučení z účasti na volbě prezidenta republiky bylo jen důsledkem jeho vlastního jednání... Lze proto uzavřít, že všechny negativní důsledky, na které stěžovatel v ústavní stížnosti poukazuje a ve vztahu ke své osobě, ať již jako občana či poslance rozvádí, nemají svůj základ v protiústavním uplatnění veřejné moci vůči němu, ale – jak již řeceno – výlučně v jeho občansky neukázněném postoji , k němuž se, zejména před obecným soudem I. stupně, uchýlil... (III. ÚS 36/98 z dňa 21.10.1998)

Jeho uväznenie bolo spôsobené iba jeho ignoráciou na predvolania, keďže súd nemohol riadne vec prejednať a ak by výzvy rešpektoval, bol by už pravdepodobne dávno prepustený a prípad uzavretý ešte pred voľbou prezidenta. Pocítil zodpovednosť za svoje konanie tak, ako každý iný a zistil, že mu nepatria o nič väčšie privilégiá, než ostatným občanom Českej republiky .

Bohužiaľ akýkoľvek iný vecne príslušný príklad z praxe, z titulu ktorého by mala byť imunita udržaná voči trestnoprávnej a občianskoprávnej zodpovednosti, zatiaľ nebol predostretý.


3. A dál, anebo nemo iudex in causa sua?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Tak ako si doteraz neboli schopní vziať imunitu, rovnako ti istí rozhodujú o stíhateľnosti svojich kolegov. Článok 78 Ústavy SR stanovuje jadro úpravy imunity. Odsek 3 ukladá obligatórnosť predchádzajúceho súhlasu NR SR na trestné a disciplinárne stíhanie.

Predstavte si, že ste trestne stíhaný a úkony policajta sa vám pozdávajú byť v hrubom rozpore s bežnými zákonnými postupmi. Podáte sťažnosť, no tú by (na rozdiel od prokurátora) prejednal jeho kolega z vedľajšej kancelárie – iný policajt a sťažnosť jednoducho zamietol s nič nevraviacim odôvodnením. Alebo si predstavte ignorovanie funkčnej príslušnosti súdnej sústavy, kde by vaše odvolanie podané voči rozhodnutiu okresného súdu zamietli kolegovia sudcu, ktorý rozhodnutie vydal - toho istého súdu a vám už ponechali v dispozícií len mimoriadne opravné prostriedky.

V tomto prípade si nedovolím navrhnúť riešenie, ktoré by vytvorilo orgán/systém nezávislého odvolacieho a kontrolného aparátu majúci v právomoci riešiť predostreté konflikty, no je predsa nad slnko jasné (také, ktoré svieti na každého rovnako), že nikto by nemal byť sudcom vo svojom vlastnom spore, ani jeho kolegovia.

Nalejme si teraz dva deci čistého my a po vytriezvení zhodnotíme, že obmedzenie imunity v dohľadnej dobe je cez parlament ťažko priechodné. Obmedzenie je určite možné cez plebiscit, keďže záväznosť je skoro nespochybniteľná.

Ďalšia možnosť by bola skoncipovať naprieč spektrom politicky priechodnú novelu s postupným sa prepracovaním k želanému stavu. Napríklad vo fínskej a švédskej ústave je imunita obmedzená pri väzobných veciach spodnou hranicou trestnej sadzby trestného činu , z ktorého je poslanec/poslankyňa podozrivý(á), na základe predbežnej právnej kvalifikácie orgánu činného v trestnom konaní. Čiže u Fínoch pri dosiahnutí šiestich mesiacov a u Švédoch dvoch rokov spodnej hranice trestnej sadzby sa obchádza súhlas poslaneckých kolegov. Relatívna kvóta, ktorá by aspoň dočasne určila závažnosť protispoločenského konania politického reprezentanta, a nemohol by sa tak spoliehať na procesnú exempciu (prevenčná funkcia).

Ústava a rokovací poriadok Dánskeho kráľovstva upravuje tzv. občianskoprávnu žiadosť o zbavení imunity (analogicky možno predpokladať, že aj idemnity), podávanej priamo dotknutou osobou predsedovi Folketingu. Opäť to síce prerokuje príslušný výbor a následne schvaľuje plénum, no takýto dosah občianskej úrovne na pozbavenie imunity je v našich ústavných európskych podmienkach veľmi špecifický a hodný osobitnej pozornosti.

Variácií úprav je niekoľko, viesť polemiku v blogoch a vo fórach z pohodlia stoličky je pre mnohých obohacujúce, no skutočný dopad v legislatíve nepatrný. Jedinečná možnosť (pravdepodobne aj posledná) je cesta priamej demokracie, potom je to už mimo nás a môžeme iba dúfať, že si ju snáď raz zrušia, alebo podaktorí z nich prestanú kšeftovať a chlastať.

Pavol Szabo

Pavol Szabo

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ešte stále mladý a na vlastnej ceste. Nevybral som sa po nej sám, no zotrvať na nej a stále poznať jej zmysel, je veľká výzva pre mňa, ako aj pre iných.Človek, občan, právnik a teraz po škole študentom života. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéPrávo a politika

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu